Vypekla sa pomaly, ale iste
Mari si pečenie a kuchyňu zamilovala už ako malá , keď nazerala pod pokrievku nedeľného obeda. Ten s veľkou úctou k surovinám poväčšine pripravoval jej starý otec. Celý život sníval o vlastnej pekárni, ale nikdy sa jej nedočkal.
Marikina cesta k pečeniu bola dlhá a viedla poriadnou okľukou – predovšetkým automobilovým svetom, v ktorom dlhé roky pracovala . sny, vyštudovala pekársku a po niekoľkých rokoch zbierania skúseností začala svoje znalosti odovzdávať ďalej na kurzoch pečenia s kvasom .
Mari ste už mohli stretnúť na kurzoch v Ola Kala alebo v Laboratóriu vedľa ďalších kulinárskych profíkov ako je napríklad Martin Kortus. Okrem toho ste Mari mohli počuť hovoriť o pečení na Českom rozhlase , kam bola ako hosť už niekoľkokrát pozvaná.
Teraz je Mária na ceste, ktorou začal už jej starý otec a sen o vlastnej pekárni je bližšie, než kedykoľvek predtým. To hlavné ale je, že pečenie pre ňu nie je len o chlebe. Je to spôsob, ako spomaliť, upokojiť myseľ a rozdávať radosť – sebe i druhým.
Kde už ste Mari mohli vidieť
Alenka, Marikina tak trochu rozlietaná dcéra
Jej pečením je dizajn a múkou nápady kam sa pozrie . Dlhé roky pracovala na vizuáloch pre krásne značky ako Volvo alebo Four Seasons, ale úplne najradšej navrhovala pre tých, ktorí menia svet k lepšiemu – neziskovky ako napríklad Človek v núdzi.
Aj keď pečie trochu inak, vždy je to s úsmevom na tvári. Zodpovedá za to, aby sa Marikina radosť z pečenia mohla dostať medzi ďalších nadšených pekárov na mieste, ktoré je krásne, funkčné a ide vidieť . Stará sa o texty, web aj vizuálny smer značky, vďaka čomu môže Mari robiť to, čo jej ide najlepšie – piecť, učiť a inšpirovať ostatných .
A potom sú tu ešte Alfík a Fionka
Dvaja francúzski buldočkovia, ktorí sa síce do cesta nemiešajú, ale inak sú pri všetkom.
Alfík a Fiónka sú naša morálna podpora. Vždy pripravení zakročiť packou, keď sa niečo pripečie, a vrátiť úsmev na tvár aj vo chvíli, keď sa kvas tvári kyslo.
Zatiaľ čo my zarábame cesto, oni zarábajú na dobrú náladu. Či už leží pod stolom, lúdi omrvinky alebo nás sprevádza na kurzy, vždy pečú s nami . Po svojom.
